Martina Klesniaková

Už dlhšie pozorujem jedného svojho známeho, ktorý je alergický na neprispôsobivých občanov. Vždy sa pustím do smiechu, až mi tečú slzy, keď vidím, ako sa nad nimi rozčuľuje. Namiesto toho, aby si riešil svoje vlastné problémy, zaoberá sa nespravodlivou sociálnou politikou štátu a vyhľadáva dôkazy o tom, akí sú neprispôsobiví občania neznesiteľní a zlí.

Neprispôsobiví občania sú LEBO: Leniví, Emocionálni, Bezohľadní a Oklamú ťa, len sa tak zapráši. Takí proste sú – a nikto s tým nič nenarobí. Ja s Lenivosťou, Emocionalitou, Bezohľadnosťou a Oklamaním nemám žiadny problém – keď uznám za vhodné, kľudne prejavím hociktorú z týchto vlastností a neprispôsobiví občania ma nijako nevzrušujú. Skôr naopak – kým som žila v Bratislave, prišla som do styku s rôznymi typmi ľudí – aj s neprispôsobivými občanmi. A vždy som s nimi mala bezproblémové vzťahy. Oni sa síce spočiatku z každej gadžovky len smejú, no keď ich človek nijako nehodnotí a nepovyšuje sa nad nich, vedia byť veľmi zábavní, srdeční a neskutočne pohostinní.

Pri písaní svojej knihy Zbavte sa viny – http://www.martinus.sk/knihy/autor/Martina-Klesniakova/ som objavila taktiku opačného extrému. Spočíva v tom, že pokiaľ ťa na niekom rozčuľuje jeho správanie, mal by si sa pokúsiť počas jedného mesiaca správať presne tak poburujúco ako on. Dá sa použiť v rôznych situáciách: napríklad obetaví by sa na jeden mesiac mali stať úplnými egoistami, egoisti by sa mohli pokúsiť celých tridsať dní svojmu okoliu úplne obetovať. Pedantom radím, aby začali chaosiť. Ich životným krédom nech sa stane slovo: nemusím. Odolným jednotlivcom, ktorí neznášajú citlivky navrhujem, nech sa počas nasledujúcich tridsiatich dní správajú rovnako precitlivelo. Zakomplexovaní nech sa aspoň mesiac chvastajú, kade chodia a narcisi nech mesiac obdivujú len druhých. Je to najrýchlejší a najefektívnejší spôsob, ako sa naučiť zladiť cudzie potreby so svojimi vlastnými. Po mesiaci sa každý môže vrátiť k svojmu obvyklému správaniu. Zvláštne však je, že úplný návrat už nie je možný. Počas uplynulých tridsiatich dní ste sa totiž naučili rôzne potrebné finty, ako získať to, čo potrebujete. Zbavili ste sa veľkej zásoby potláčaného hnevu a prestali vás stresovať ľudia, ktorí sa dovtedy správali opačne než vy. Váš nasledujúci život preto bude prebiehať kdesi uprostred týchto dvoch extrémov – a teda po vysnívanej zlatej strednej ceste. Dostať sa na zlatú strednú cestu túžia všetci. Psychologicky však nie je možné, aby sa niekto v bežnom živote sám ustrážil a udržal sa v rovnovážnom správaní, pokiaľ dovtedy žil v nejakom extréme. Dostať sa z akéhokoľvek extrémneho správania je možné len cez opačný extrém.

Takže ľudia, ktorí neznášajú neprispôsobivých občanov, mali by sa jeden mesiac správať presne ako oni. Mali by prejaviť tie vlastnosti, ktoré majú v sebe hlboko skryté a neprispôsobiví občania im ich len zrkadlia. Mali by si dovoliť prejaviť to, čo v sebe dlho potláčali a zakazovali si to. A načo by to bolo dobré? Nuž, tieto potláčané vlastnosti nielenže človeku vyriešia kopec jeho súčasných problémov, ale ich prejavenie konečne spôsobí, že ho prestanú stresovať ľudia, ktorí ich otvorene prejavujú.

Pozrime sa na to podrobnejšie:

LENIVOSŤ

človeku vyrieši jeho uponáhľaný životný štýl. Mnohí sú dnes takí vystresovaní, že majú pomaly nábeh na infarkt a žalúdočné vredy. Naháňajú sa za peniazmi a majetkami a ani si pritom neuvedomujú, že zároveň riskujú to najcennejšie, čo majú, a čo sa nedá kúpiť za žiadne peniaze – svoje zdravie.

EMOCIONÁLNOSŤ

Snahu o sebaovládanie mnohí zo spoločenských dôvodov preháňajú. Snažia sa pôsobiť dôstojne a kultivovane, aby sa zbytočne nestrápňovali nejakými verejnými emocionálnymi výlevmi. Výsledkom takéhoto potláčania pocitov je potom dlhodobá nervozita, prerušovaná občasnými výbuchmi zúrivosti, prípadne až depresiou. Kto chce zažiť pocit vnútorného naplnenia, musí naplno prežívať a vyjadrovať sám seba – a teda všetky svoje pocity. Ak pri tom niečo stratí – napríklad priateľov, partnera alebo prácu – potom je jasné, že to neslúžilo jeho prospechu, ale ho to len vyčerpávalo. Vždy, keď človek niečo stratí, čaká naňho niečo 100x lepšie. Radšej nech ma neznášajú pre to, čím som, než by ma mali milovať pre to, čím nie som.

BEZOHĽADNOSŤ

Mnoho ľudí sa prehnane obetuje druhým. Učili nás, že je dôležité, čo si o nás pomyslia, a že na to, aby sme boli hodnotní, musíme byť druhým užitoční. Samozrejme je to nezmysel: je úplne jedno, čo si o nás kto myslí, pretože jeho názory nehovoria nič o nás, zato veľa vypovedajú o ňom samotnom: každý na nás pozerá cez svoju vlastnú optiku – niekto je sústavne zameraný na negatíva a nájde ich aj tam, kde žiadne nie sú. Iný nás bude považovať za poloboha, aj keby sme ho rovno poslali do p… ekla 🙂 Naša spoločnosť celkovo obľubuje jeden národne rozšírený šport: ODSUDZOVANIE. Každý sa cíti byť odborníkom na cudzie problémy, výzor a vlastnosti a na počkanie vypisuje druhým recepty na „správny“ život. Naša hodnota sa však nemeria tým, čo robíme, ale tým, že jednoducho sme. Aby sme mohli milovať druhých, musíme najprv milovať sami seba – a to často vyžaduje zahodiť ohľaduplnosť a starať sa v prvom rade o seba.

OKLAMAŤ

Wayne Dyer napísal v knihe Ťahajte za vlastné nitky – http://www.martinus.sk/?uItem=215827 – unikátny príklad: mal jednu klientku po 50-ke, ktorá si dlhodobo nevedela nájsť prácu. Diskriminačná pracovná politika vyžadovala oveľa nižší vek. Wayne klientke prezradil, že v skutočnosti diskriminuje sama seba – svojou naivnou pravdovravnosťou. Keď na jeho radu začala na pohovoroch zatajovať svoj skutočný vek, zrazu mala prácu a jej nový zamestnávateľ v nej našiel hotový poklad! Človek by mal byť skôr racionálny než zásadový. Zásadovosť človeku často prináša zbytočné problémy – pružnosť je omnoho praktickejšia.

Zamyslela som sa nad tým, prečo ma ten môj známy, ktorý je alergický na neprispôsobivých občanov, tak veľmi zaujíma, že mám v sebe nutkanie ho poučovať. Vždy, keď mám potrebu niekomu radiť, je jasné, že mám ten istý problém, ako on. Ale mne neprispôsobiví občania nevadia – tak čo teraz?  A raz ráno som sa zobudila osvietená náhlym poznaním: jáááj? Veď ja predsa neznášam snobov! Ľudí, ktorí sa povrchne zaujímajú o všetko módne a spoločensky významné. Takže ak ma v najbližších dňoch stretnete a nespoznáte – ak sa vám budem zdať príliš afektovaná a povýšenecká – nič si z toho nerobte – PRÁVE SA HRÁM NA SNOBA 🙂