V jeden horúci letný deň visela na balkóne igelitka. Vletela do nej včela. Keď zbadala, že je v pasci, spanikárila a začala bláznivo poletovať a vrážať do igelitu. Celá igelitka sa chvela a bzučala ako také biele strašidlo.
Ako ju tak Tamara pozorovala, všimla si paralelu s pozitívnym myslením: čím hlbšie do igelitky sa včela zamotala, tým bola ďalej od riešenia problému. Bolo to podobné, ako zamotať sa do negatívnych myšlienok s nízkymi frekvenciami, ktoré zvyknú priťahovať problémy. Včele sa síce občas podarilo vzlietnuť hore do ucha igelitky – no nikdy tam nepobudla dosť dlho na to, aby objavila únikový východ.
Pripomínala tým Tamaru, ktorá sa síce občas povzniesla k príjemnejším myšlienkam s vysokou frekvenciou, ale zvyčajne tiež len nakrátko. Kým sa včele podarilo vyletieť von, stihla tak Tamare uštedriť parádnu lekciu z pozitívneho myslenia.
úryvok z pokračovania knihy Zbavte sa viny © Martina Klesniaková 2014